Každé desiate dieťa neraňajkuje

03.11.2010 18:46
Tvrdenie, že raňajky zjedz sám, o obed sa podeľ s priateľom a večeru daruj nepriateľovi, má svoj seriózny zdravotný základ. Ľudia, ktorí neraňajkujú, sú podľa výskumov častejšie nesústredení, podráždení a väčšmi im hrozí obezita. Čo sa týka našich školákov, každé desiate dieťa neraňajkuje. Ranné jedlo má však nespochybniteľný súvis s učením.
 

Najnovší prieskum stravovacích návykov školákov, v rámci ktorého odpovedalo 5 444 detí, odhalil, že pravidelne, každé ráno, raňajkuje len 65 percent z nich. Tretina nejedáva nijakú zeleninu ani ovocie a najradšej majú müsli s mliekom alebo chlieb či pečivo so šunkou alebo syrom.

O tom, že raňajkovať je potrebné, už azda nijaký "osvietený" rodič nepochybuje. Otázne je, ako je to v praxi. Aj mnohí dospelí vstávajú v poslednej chvíli, so zlepenými očami do seba hodia čiernu kávu, rýchlo odvezú rozospaté deti do školy a sú radi, ak do práce stihnú prísť načas. "Neraňajkovať je však chybou, pretože deti takto dostávajú prvú stravu až po desiatich hodinách lačnenia," upozorňuje odborníčka na zdravú výživu MUDr. Alžbeta Béderová. "Ranné jedlo je dôležité z hľadiska prísunu energie a živín pre mozgovú činnosť, má priamy vplyv na koncentráciu, vnímanie nových informácií a výkonnosť pamäte."

Školák, ktorý neraňajkuje, zvykne sa výdatne nadesiatovať. Kaloricky nadmerná, nevyvážená desiata môže neprimerane zaťažiť jeho tráviace ústrojenstvo, žiak sa dostane do útlmu a nemôže sa dobre sústrediť na vyučovaní. Takisto môže spôsobiť, že dieťa nie je v čase obeda hladné.

Dieťa nie je zmenšený dospelý

Hoci samotný mozog váži len 2 % hmotnosti tela, jeho energetické nároky tvoria až 15 % z celkovej spotreby organizmu. Dlhá prestávka medzi jedlami spôsobuje pokles hladiny cukru v krvi a s tým súvisí malátnosť a nesústredenosť. Často však aj zvýšená podráždenosť, prípadne bolesti hlavy. Preto je u školákov dôležité optimálne rozloženie jednotlivých dávok jedla. Vyučovací proces si vyžaduje psychickú aktivitu predovšetkým v dopoludňajších hodinách.

Dieťa nie je zmenšený dospelý. Na kilo svojej hmotnosti potrebuje niekoľkonásobne viac energie a výživných látok. Preto je preň nevyhnutná pestrá a vyvážená strava - v primeraných dávkach aspoň päťkrát denne.
Deti, ktoré neraňajkujú, majú horšie výsledky psychologických testov, čo sa týka pozornosti. Podobne ovplyvňuje sústredenosť školáka aj prípadný nedostatok tekutín.

Jeme aj očami

Dotazník, ktorý deti vypĺňali, potvrdil, že veľká časť detí neraňajkuje vôbec (takmer 11 %) alebo len vtedy, ak im zostane čas (24 %). "Raňajky by pritom mali zabezpečovať asi 20 percent z celodennej potreby energie, stavebných a ochranných živín, ako aj tekutín. U detí to predstavuje 500 kilokalórií na kilogram hmotnosti," pokračuje MUDr. Béderová.

Ak ide o desiate, je situácia priaznivejšia, ovocie alebo zeleninu dostáva 78 percent detí, zvyšok nedesiatuje alebo uprednostňuje sladkosti. Približne tretina detí pritom vie, že by mali jesť päťkrát denne.
Odborníci odporúčajú, že napriek zaneprázdnenosti by si rodičia mali nájsť čas na svoje deti a spoločné stravovanie. Aspoň raz do dňa by spoločne s nimi mali stolovať a byť v stravovaní vzorom. Jedlá, ktoré dieťaťu nechutia, treba opakovane ponúkať v inej forme. Dieťa často potrebuje aj viac ako 10 pokusov na to, aby si zvyklo na nové jedlo. Ponuka jedla by mala byť rôznorodá a pravidelne sa obmieňať. Takisto netreba zabúdať na pestrosť servírovania, pretože jeme aj očami.

Hladujúci dopoludnia zjedia viac večer

Deti, ktoré vôbec neraňajkujú, majú väčší sklon k obezite v porovnaní s tými, ktoré raňajkujú hoci aj sladké lupienky - napriek tomu, že obsahujú dosť cukru. Pre dopoludňajšie hladovanie majú pravdepodobne takéto deti tendenciu jesť viac popoludní a večer, pričom toto jedlo si telo skôr uloží do tukových zásob. Je preto lepšie zobudiť dieťa pre raňajky o niekoľko minút skôr.

"Obézne dieťa je často obézne aj v dospelosti," upozorňuje MUDr. Jana Nováková, PhD., z Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Na Slovensku sa každých desať rokov realizuje celoštátny antropometrický prieskum, ktorý má tradíciu už od roku 1951. Posledné údaje pochádzajú z roku 2001 a podľa nich bolo obéznych 7,8 % chlapcov, najčastejšie 11-ročných. Obéznych dievčat bolo 6,9 %, najčastejšie vo veku 8 rokov.

Detská obezita podľa týchto údajov síce na Slovensku nemá charakter epidémie, letná realita z kúpalísk však ukazuje niečo iné. Nikdy nebolo pri vode vidieť toľko obéznych detí ako dnes. "Uvidíme, čo ukáže prieskum, ktorý sa má konať nasledujúci rok," podotýka na záver MUDr. Nováková. Možno odborníkom vyrazí dych.

Najčastejšie chyby vo výžive detí

vynechávanie raňajok
desiatovanie potravín s nízkou výživovou hodnotou a vysokým obsahom energie (biele tukové pečivo, croisanty, paštéty a mäsové výrobky, sladkosti, vyprážané jedlá, fast food)
nedojedanie obedov, vynechávanie polievok
prejedanie sa vo večerných hodinách
nedostatočný pitný režim a pitie sladených a kolových nápojov

Ako sa stravujú školáci?

65 % detí pravidelne raňajkuje
pre 68 % detí raňajky pripravujú rodičia                                                                                                                                                           pre 58 % detí raňajky pripravuje mama
22 % detí si raňajky chystá samo (chýba záruka vhodnosti výberu potravín)
zo zeleniny majú školáci najradšej paradajku, papriku, mrkvu
z ovocia majú školáci najradšej jablko, banán, jahodu a melón
75 % detí včera zjedlo jablko, 42 % banán, 28 % rajčinu
45 % detí nemá rado brokolicu, cesnak, cibuľu a karfiol

Raňajky majú byť ľahké, ale výživné

- ovocná šťava, džúsový strik na lačný žalúdok (naštartujú tráviacu činnosť)
- mliečny nápoj, kyslomliečny výrobok, rozpustný obilninový kávovinový nápoj (z jačmeňa, žita a čakanky)
- celozrnné, cereálne výrobky, müsli s ovocím, nátierky (tvarohová, bryndzová, sardinková, tuniaková)
- zelenina a zeleninové vňate

                                                                                                                                         

 

Späť