Vnútorné prostredie svojho tela by sme si mali udržiavať v poriadku - dostatočným príjmom tekutín, ktorý predstavuje počas horúceho leta minimálne tri až tri a pol litra denne. Voda je najdôležitejšou zložkou potravinového reťazca človeka. Jej nedostatok vedie k vážnemu poškodeniu ľudského organizmu už po niekoľkých dňoch. Ak straty tekutín výraznejšie presahujú ich príjem, môžu vznikať rôzne komplikácie: poruchy krvného obehu, svalové kŕče, bolesti hlavy, triaška, nevoľnosť, kolaps až tepelný šok. Preto je správny pitný režim veľmi dôležitou podmienkou pre zachovanie optimálneho zdravotného stavu každého človeka.

 Prečo je voda taká dôležitá pre náš organizmus?

Dve tretiny nášho tela tvorí voda. Odhaduje sa, že človek, ktorý váži 70 kg, jej má v sebe 50 litrov. Len malá časť sa nachádza v telesných tekutinách, napr. v krvi, v lymfe, v žalúdočnom alebo črevnom obsahu - asi 15 litrov. Ostatných zhruba 30 litrov vody obsahujú tkanivá orgánov vo vnútri svojich buniek.
Telo musí prijímať pitím približne 1,5 až 2,5 litra vody za deň. Okrem toho si vodu vyrába organizmus sám pri spaľovaní živín – metabolickými cestami. Vstrebávanie vody sa deje osmoticky v tenkom čreve a sčasti aj v hrubom čreve. Nespotrebovaná, zužitkovaná voda sa z tela vylučuje tráviacim ústrojenstvom prostredníctvom slín, žalúdočnej šťavy, žlčou, pankreatickou šťavou a črevnými sekrétmi a stolicou. Hlavný výdaj vody však predstavuje najmä močenie, únik vodnej pary pri dýchaní a samozrejme potenie.

Voda v našom organizme významne ovplyvňuje metabolizmus na všetkých úrovniach. Je nosičom minerálov, stopových prvkov a ďalších elementov. Každá chemická reakcia v našom organizme sa deje vo vodnom prostredí. Voda transportuje živiny ku všetkým orgánom, zásobuje nervové cesty, udržiava správnu funkčnú a reprodukčnú schopnosť našich buniek, je potrebná na plnenie všetkých úloh našej krvi a lymfy, reguluje našu telesnú teplotu. Voda navyše pomáha neustále útočiace jedy v našom organizme vyplavovať cez obličky, črevá a pokožku.

Prečo je pre človeka dôležitý správny pitný režim?

Pitný režim, teda príjem a výdaj vody, sa riadi konštitúciou človeka, vekom, aktivitou organizmu a tiež okolitým prostredím. Práca a pohyb v teple vedú k veľkým stratám tekutín a minerálov potením. Vtedy strácame za hodinu aj niekoľko litrov vody, a preto musíme zodpovedajúce množstvo tekutín a iónov okamžite do tela doplniť. Nedostatok vody vyvoláva pocit smädu, ktorý je sprostredkovaný reflexne z tzv. centra smädu v mozgovom prívesku, ako reakcia na zmeny v chemických a fyzikálnych parametroch telesných tekutín, predovšetkým krvi a mozgovo-miechového moku, kde ide o zvýšenie hustoty týchto tekutín. Nedostatok vody sa prejaví suchosťou slizníc, únavnosťou, malátnosťou, spavosťou, poruchou koordinácie chôdze a pohybov, znížením kožného napätia, zrýchlením pulzu, poklesom krvného tlaku. U detí môžeme často pozorovať bolesti hlavy zavinené nedostatkom tekutín. V črevách voda napomáha vstrebávaniu a tráveniu živín a pri jej nedostatku nastáva zápcha, zvlášť ak je spojená aj s nedostatkom vláknin. Hlavnými orgánmi zodpovednými za udržiavanie vodnej a minerálnej bilancie sú obličky. Tu pretekajú tekutiny a nastáva zahustenie koncentrácie vylučovanej vody. Obličky sa pri nedostatku tekutín snažia zachrániť pre organizmus čo najviac vody, ale tým aj zadržujú v tele látky pre telo škodlivé - toxické. Vodnú bilanciu kontroluje hormón mozgového prívesku (adiuretický hormón), ďalej aldosterón kôry nadobličiek, hormóny drene nadobličiek a hormóny štítnej žľazy.

Zvýšená spotreba tekutín pri telesnom zaťažení vyplýva z toho, že väčšina energie (až 75 %) sa mení na teplo a telesná teplota sa znižuje potením. Spotreba tekutín je úmerná vonkajšej teplote, veľkosti zaťaženia a nadmorskej výške. Pri chladnom suchom vzduchu je potenie menšie, ale viac vody stratíme dýchaním. Strata tekutín dýchaním sa zvyšuje nadmorskou výškou a môže dosahovať 0,5 až 1,5 litra za hodinu. Toto sa často podceňuje a potláča sa pocit smädu. Pokiaľ nedochádza k vyrovnaniu strát tekutín a minerálov, v organizme nastáva nadmerný úbytok tekutín tzv. dehydratácia. Strata tekutín o 2 % znižuje výkon až o 20 % (1,6 l u 80 kg ťažkej osoby). Strata tekutín nad 6 % už môže viesť ku kolapsu, ktorý sa môže skončiť až smrťou.

Čo sa stane, ak pijeme málo?

Pri nedostatku vody v našom organizme sa v cievach a tkanivách hromadia škodlivé látky, čo preťažuje látkovú výmenu a vylučovacie orgány. Voda v tkanivách, krv a lymfa sa zahusťujú, oslabuje sa obranný systém tela, zlyháva prenos nervových impulzov, spomalí sa aj obnovovanie buniek a človek rýchlejšie starne. Nedostatkom vody sa zhusťuje krv, tým sa zníži tlak (môže to viesť až ku kolapsu) a aj zásobovanie kyslíkom pre všetky tkanivá. Zhustená krv viac zaťažuje srdce, zníži sa prietok vlásočnicami. Voda je dôležitá ako hlavná zložka pri vylučovaní škodlivín obličkami vznikajúcich pri metabolických procesoch. Voda je najdôležitejšia zložka pre termoregulačné procesy a chráni organizmus pred prehriatím.

Voda zabezpečuje prísun potravy aj odvod odpadu. Ak zabúdame piť, telo je nútené pracovať v núdzovom režime. Prvé postihnuté orgány, ktoré na to doplácajú, sú tie, ktoré majú na starosti separáciu a vylučovanie odpadu z krvi - pečeň a obličky. Tieto dva orgány sú veľmi úzko prepojené. Ak telo dlhodobo nie je schopné vylučovať toxíny, tak ich začne ukladať. Jednou takou skládkou toxínov v tele je ľudský tuk. Je to najviac kontaminovaný (znečistený) tuk v živočíšnej ríši. Vyrovnajú sa mu snáď iba zvieratá chované človekom. Na deficit vody nás upozorní smäd. Ak telo hlási pocit smädu, je to už volanie na poplach. S postupujúcim vekom je totiž tento pocit čoraz slabší, starí ľudia ho takmer nepoznajú. Pitie vody by sme si mali priebežne kontrolovať celý deň. Čím viac sa krv zahusťuje, tým ťažšie sa naše obličky vyrovnávajú s odpadovými produktmi. V ich kanálikoch sa usadzujú soli, až vznikajú obličkové kamene. Ak niekto zažije obličkovú koliku, t.j. uvoľnenie takéhoto kamienka, dáva si veľmi dobrý pozor, aby dodržiaval pitný režim.